Spoveď skúseného zlodeja bytov a domov

Miroslav M. bol vo väzení osem rokov. Už je na slobode a povie nám niečo o zlodejských praktikách, ktoré sú populárne aj dnes.

Máte značkové oblečenie? Majú vaše deti drahý mobil? Vozíte sa na dobrom aute? Tak možno práve vás si práve teraz vytipovala partička zlodejov. Všímajte si detaily a zabezpečte sa pred nimi. 

Ako sám priznáva, vo väzení sa dozvedel o zlodejoch toľko informácií, že by o tom mohol napísať obsiahlu knihu. Pretože sa ale sám rozhodol po odsedení trestu nevrátiť k tomuto “remeslu”, porozprával nám o krádežiach, aby pomohol ľuďom nahliadnuť do zákulisia týchto deviantov.

Čo je jednoduchšie? Vykradnúť, dom alebo byt?

• „Dom, jednoznačne.“ 

Prečo?

• „Lepšie sa sleduje ako byt.” 

Ako dlho trvá také “vybielenie” domu alebo bytu?

• „Priemer na byt je okolo desať minút, ale pri dobre veľkom dome to môže zabrať aj pol hodiny. Viac ale nie. Samotné sledovanie pred akciou, trvá týždeň či dva. Sleduje sa nenápadne z ďaleka, napríklad z automobilu, alebo nejakého odľahlého miesta pomocou ďalekohľadu.“

Na čo sa zameriavajú zlodeji?

• „Predovšetkým na denný rozvrh jednotlivých členov domácnosti, aký je ich životný rytmus a aký je časový rozvrh obsadenosti objektu. Vypracúva sa podrobný plán, ľudia väčšinou svoje zvyky nemenia a žijú v určitom rytme. Zo sledovania sa napríklad človek dozvie, že žena vezie o siedmej ráno deti do škôlky a potom sa vracia až okolo štvrtej popoludní. Muž opúšťa dom okolo ôsmej, vracia sa po šiestej, v utorok a vo štvrtok okolo deviatej, pretože chodí na tenis. Babička do domu chodí s dieťaťom okolo druhej popoludní. V piatok večer rodina jazdí na veľký nákup. Ideálna doba pre to ísť na vec je vo štvrtok medzi deviatou a dvanástou.“

Ako je to pri bytoch, kde nie je možné priamo sledovať odchody a príchody jednotlivých ľudí?

• „Ale je to možné! Stačí zaparkovať v ulici auto a na dvere bytu nasmerovať malú web kameru. Tá musí mať farbu omietky a umiestňuje sa ku stropu, aby vyzerala nenápadne. Je veľká asi ako škatuľka od zápaliek. Dosah takého zariadenia je asi sto metrov, čo pre prijímač vo vozidle stačí. Stačí si iba vziať „monterky“, rebrík a predstierať výmenu žiarovky na chodbe.“

Ako sa tipujú konkrétni ľudia, ktorých stojí zato olúpiť?

• „Stačí skutočne málo, ľudia sú veľmi neopatrní. Stačí si pri ktorejkoľvek základnej škole prehliadnuť deti, ako sa hrajú s telefónom. Tretiak má mobil za sedemsto eur, tak čo to môže byť za rodinu? Evidentne bohatá. Potom už stačí také dieťa iba sledovať a dostať sa na rodičov, kde bývajú a nastupuje sledovanie. Ďalším veľmi špecifickým prípadom je konkrétne tipy od kamarátov, alebo známych. Tým často leží v žalúdku, že má človek niečo čo sa im páči, playstation, notebook, alebo niečo podobné. Za to, že mu zlodej túto maličkosť prinesie, mu prezradí, kedy dotyčný nebude doma. Alebo dokonca s budúcou obeťou idú sami na pivo. Tiež veľmi prezrádza to čo ľudia nosia, drahé hodinky, oblečenie či auto. 

Aký je konkrétny postup pri vykrádaní bytov, alebo domov?

• „Keď sa vie miesto a čas, nastupujú robotníci. To sú ľudia, ktorí nesú najväčšie riziko, najčastejšie je to skupina zložená z niekoľko ľudí. V takom tíme má každý svoju úlohu. Napríklad jeden je špecialista na zámky, nosí so sebou hlavne akumulátorovú vŕtačku, ktorou odmontuje kovanie, potom sa vylomí zámok. Je to rýchlejšie, ako sa v tom „babrať šperhákom“. Tento človek sa zaujíma o kľučke od auta, tie sú najčastejšie na vešiaku v predsieni, alebo prípadne rodinného domu v garáži. Vezme kľúče a odchádza, už ho nie je treba, svoju prácu spravil. Auto v garáži je ale schopný naštartovať aj bez kľúčov, väčšinou do niekoľko minút.“

Čo robia ďalší?

• „Rozdelia sa, každý má na starosti dopredu určené miestnosti. Jeden ide do spálne, tam v drvivej väčšine prípadov nájde nejaké šperky. V spálni je taktiež skriňa, tam je zaujímavé značkové oblečenie, kožené kabáty, kožuchy a podobne, to sú veci, čo sa dajú ľahko predať. Ďalší má na starosti obývačku, prípadne pracovňu. Ako prvé idú veci, čo sú ľahko odniesť, notebooky, fotoaparáty, monitory, sošky, obrazy. S obrazmi je najmenej práce, stačí vyrezať z rámu, zrolovať a je hotovo. Viem o prípade, kedy jeden zlodej našiel v priečinku pracovného stola 750 tisíc korún. Pokiaľ ide o starších ľudí, pozerá sa posteľná bielizeň.“

Ide sa vždy hlavnými dverami?

• „Ako kedy, napríklad v paneláku sa chodí často cez balkón. Stačí sa prehnúť cez zábradlie, vybrať sklo, otočiť kľučkou a človek je dnu.“

Nie je pri tom vyberaní skla veľký hluk?

• „Absolútne, na to sa používa sklársky diamant, ktorým sa sklo rozreže do X, potom sa prilepí silnou kobercovou lepiacou páskou do kríža a zatlačí sa. Okno sa vtlačí dovnútra a zostane pritom zlepené v celku, žiadny hluk to neurobí. Problém bývajú  bezpečnostné sklá.“

Dobre, lupiči už majú lup nazhromaždený, čo sa deje potom?

• „Jednoducho sa to začne hádzať do veľkých cestovných tašiek, tie sa dajú ľahko hodiť na chrbát a dobre sa s nimi manipuluje. Prezerá sa úplne všetko, skrinky, zásuvky, hrnčeky v skrinkách, dokonca aj kabáty na vešiaku, tam sa často krát nájdu peniaze. Odnášajú sa do pripraveného „kombíka“ alebo dodávky. Tá býva ukradnutá, pokiaľ možno iba pár hodín pred lúpežou. Potom sa ide na dohodnuté miesto k priekupníkovi. Ten odoberá celý lup, všetko čo je v dodávke. Dva až tri dni po krádeži dodá peniaze. Tie sa v skupine delia rovným dielom. Niekedy je to viac, inokedy menej, priemerne je to ale okolo 2500 eur na hlavu.“

Berie si z toho províziu?

• „Samozrejme. Tiež si strháva nejakú sumu keď je niečo poškodené. Napríklad ak sa poškodí obrazovka notebooku je ho treba opraviť.“ 

Dáva sa priekupníkovi všetko, alebo iba časť lupu?

• „Okrem hotových peňazí, ktoré sa nájdu sa mu dáva všetko, aj šperky. Nikto si nedovolí nechať zlato či diamanty iba preto, že sa mu to páči. Za prvé to nie je profesionálne a za druhé môžu byť tieto veci označené. Prípadne pri dolapení políciou to nie je dobrá okolnosť.“

Existujú pre zlodejov nejaké neprekonateľné prekážky, napríklad mať doma psa?

• „Pes je problém, ale nie neriešiteľný. Napojenie na pult centrálnej ochrany nezaručuje úplnú bezpečnosť, ale nie je dostatok času na dokonalú lúpež. Ak natrafia na alarm, radšej sa mu vyhnú. Skôr sa zameriava na nezabezpečené objekty. Skôr sa vytipuje iný objekt. Prekonať síce idú všetky bezpečnostné dvere ale vyberajú sa skôr najmenej zabezpečené objekty. Dvere nie sú problémom, väčšinou je to otázka dvoch troch minút.

A čo všímaví susedia?

• „Pre skúseného zlodeja toto nie je žiadny problém. Keď ide partia do akcie za bieleho dňa do paneláku, vezmú si montérky s nápisom nejakej sťahovacej firmy. Počul som, že takto zlodejom susedia aj podržali dvere od výťahu, pretože si mysleli, že je sťahujú. Viac sa ale ľudia starajú sami o sebe a čo sa deje tým druhým vôbec neriešia.“

Čo sa potom urobí s ukradnutým autom?

• „Dodávka sa predáva na diely, býva dohodnuté miesto kam sa dovezie a rozreže. V prípade veľkých akcií na objednávku sa pod ňou občas „zakúri“, aby sa zahladili stopy. Autá z lúpeže sa vykupujú za 600 – 700 eur za „oktávku“ na ruku. Za mercedes je trošku viac. Lepšie sú ale autá, ktorých je najviac, VW, Škoda, Seat. Úplne najvhodnejšie je mať garáž, kde sa dá auto rozobrať a predať jednotlivé diely. Tak sa dá na aute zarobiť oveľa viac.“

Čo keď je v aute nejaké zabezpečenie?

• „Na každý systém existuje protiopatrenie. Na každý, jeden je jednoduchší a jeden je zložitejší. Páky na volant, hokejky na pedál, to sadá ľahko prelomiť tekutým dusíkom alebo chladiacim sprejom. Na zamknutie riadiacej páky je zase špeciálne páčidlo. Spraví silný tlak, zámok sa vo vnútri rozlomí a povolí, takže potom ide ľahko vytiahnuť. Alebo napríklad zabudovaná navigácia, to koľkokrát lupič urobí viac škody na palubnej doske, ako je cena toho GPS-ka, to sme mi nekradli. Štartuje sa pomocou malého notebooku, ktorý sa pripojuje cez adaptér k servisnej zásuvke auta. Na všetko sú dnes elektronické prístroje, ktoré sa dajú zohnať v zahraničí a fungujú aj na rôzne druhy áut. Autá s radiolokačným zariadením sú problémom pre zlodejov. Pokiaľ to zariadenie nenájdete v tom aute tak priveľmi riskujeme. Rušičky sú kapitola sama o sebe ale nie je na to spoľahnutie. Vybije sa a podobne. Robí sa to väčšinou tak, že auto sa nechá vychladnúť. Ak ho do troch štyroch dní nikto nenájde, je to čisté. Ak zaparkujete oktávku niekde pod most nikto si ju ani nevšimne. Pokiaľ nemá lokačné zariadenie tak ju berieme do garáže. Stáva sa niekedy, že sa nájde ukradnuté auto v garáži, ktoré je pripravené na lúpeže ale je to poistené. Nie sú to garáže lupiča.

 Ako vyzerá človek, ktorý môže byť cieľom zlodejov?

•  „Mladá rodina s dieťaťom to nie je, väčšinou sú chudobní a žijú z ruky do úst. Taktiež mladí ľudia do tridsať rokov. Ideálom je samotársky štátny zamestnanec, alebo úradníčka okolo 40 rokov. Takýto ľudia majú pravidelný denný plán. Ak ešte bývajú osamote, majú väčšinou doma slušné peniaze. Potom sú tú taký ľudia, čo dávajú najavo, že majú veľa peňazí a čo všetko si môžu dovoliť. „Prachatí“ podnikatelia, ktorí renovujú svoju chatu, narvú ju elektronikou a potom tam pol roka nie sú.“

Sú nejaké zásady, čo zlodeji nerobia?

• „Za žiadnu cenu sa nesnažia vzbudzovať pozornosť. Chodia oblečení ako normálny ľudia, musia byť nenápadní a v prípade odhalenia a úteku sa musia vedieť stratiť v dave. Musia vyzerať ako obyčajní ľudia. V tom je ich sila.“ 

Z rozhovoru s bývalým kriminálnikom sa dozvedáme, že obeť nemá skoro žiadnu šancu, vždy sa nájde nejaká cesta, ako Vám vykradnú dom či auto. Dávajte si teda pozor čo dávate na svoj facebook. To či Vás niekto sleduje no najmä to ako ste zabezpečený proti krádeži. Zabezpečenie nie len zvyšuje bezpečnosť, nedáva zlodejom veľa času ale aj znižuje riziko, že si Vás zlodej vyberie za svoju obeť.

Zabezpečenie nehnuteľností nájdete tu.